V druhom čítaní parlamentom prechádza návrh novely zákona o meste Košice, ktorý by mohol výrazne zmeniť spôsob, akým sa druhé najväčšie mesto Slovenska spravuje. Diskusia o znížení počtu mestských častí zo súčasných 22 na 4 alebo 6 otvára otázky efektívnosti, úspor i dopadov na obyvateľov.
Podľa predkladateľov návrhu – poslancov Igora Šimka (HLAS-SD) a Andreja Sitkára (Smer-SD) – má reforma priniesť racionalizáciu verejnej správy. Zlúčením mestských častí by sa podľa nich znížil počet úradníkov aj prevádzkových nákladov, čo by umožnilo investovať viac do infraštruktúry, ciest či verejných služieb.
Okrem redukcie počtu mestských častí sa diskutuje aj o znížení odmien mestských poslancov a zavedení funkcie tretieho viceprimátora, ktorý by mal koordinovať zmeny v organizačnej štruktúre. Návrh tiež počíta s nekompatibilitou funkcií starostu a mestského poslanca, aby sa predišlo konfliktu záujmov.
Časový rámec: rozhodnúť do roku 2027
Ak zákon prejde, mesto bude mať čas do 31. decembra 2027, aby si samo určilo nové územné usporiadanie. Ak tak neurobí, podľa návrhu sa od roku 2030 automaticky zavedie model so 4 mestskými časťami.
Súčasťou prípravy má byť aj analýza optimálneho modelu fungovania, na ktorej budú spolupracovať samospráva, univerzity a experti na verejnú správu.
Argumenty „za“: efektívnosť a úspory
Zástancovia reformy tvrdia, že menší počet mestských častí zjednoduší rozhodovanie a zníži duplicitu v úradných procesoch. Očakávajú, že mesto sa stane prehľadnejším a rýchlejšie reagujúcim na potreby obyvateľov.
Podľa podporovateľov by sa tak mohlo dosiahnuť efektívnejšie plánovanie investícií aj lepšia koordinácia mestských služieb.
Argumenty „proti“: obavy z centralizácie
Starostovia a zastupiteľstvá viacerých mestských častí však návrh kritizujú. Tvrdia, že ide o „reformu bez analýz“, ktorá môže viesť k zhoršeniu dostupnosti služieb pre obyvateľov.
„Z Bratislavy sa potichu rozhoduje o budúcnosti Košíc bez diskusie s ľuďmi, ktorých sa to najviac dotkne,“ uviedla predsedníčka Združenia starostov MČ Košice Zuzana Čaputová (starostka Starého Mesta – pozn.).
Kritici tiež varujú, že zlúčenie častí môže oslabiť identitu menších komunít a znížiť účasť obyvateľov na rozhodovaní.
Čo zatiaľ nie je jasné
Otvorenou zostáva otázka presného počtu mestských častí po reforme – v hre sú modely so 4 až 6 jednotkami. Nie je zatiaľ známe, ako sa budú prerozdeľovať kompetencie, rozpočty ani úradnícke miesta.
Reforma má ambíciu priniesť modernizáciu a úspory, no bez dôkladnej verejnej diskusie by mohla vyvolať viac napätia než efektivity.
Návrh novely zákona o meste Košice je v druhom čítaní v Národnej rade SR.
Ak bude schválený, účinnosť zmien sa očakáva postupne – najneskôr do roku 2030.
Mesto Košice pripravuje analytický materiál o dopadoch reformy.
Diskusia o budúcnosti samosprávy Košíc je jednou z najvýznamnejších za posledné roky. Zatiaľ čo jedni hovoria o racionalizácii a šetrení, druhí upozorňujú na riziko, že sa stratí miestny charakter a kontakt s obyvateľmi.
Či sa Košice stanú mestom so štyrmi veľkými obvodmi alebo si zachovajú dnešnú štruktúru, bude závisieť nielen od poslancov, ale aj od spôsobu, akým sa do procesu zapoja samotní Košičania.
Zdroj: foto repro facebook, red.
